Susan Schuppli, Raviv Ganchrow, Zsuzsanna Dominika Ihar, Yuri Tuma a Ján Solčáni

Toto leto som letel z Manchestru do Berlína. Odlietal som v jednom z najhorúcejších dní, aké kedy v Manchestri namerali, a smeroval som do mesta, ktoré sa chystalo prekonať vlastný rekord s teplotou blížiacou sa k 40 °C.

Dôsledky sa dostavili rýchlo. Pri klesaní sa lietadlo dostalo do silnej búrky, ktorá si vynútila núdzové pristátie niekoľko hodín cesty od môjho cieľa. Nadväzujúci vlak pre horúčavy zrušili, rovnako ako ten ďalší. Trhová logika algoritmu na predaj lístkov medzitým zaznamenala prudký nárast dopytu a vyhnala ceny nahor. S lístkom v ruke som sa spolu s ostatnými cestujúcimi natlačil do preplneného vlaku, len aby nám oznámili, že sa nepohne, kým niektorí z nás nevystúpia. Po dlhom nehybnom čakaní vo vozňoch nás napokon vyviedla polícia. Telá v uniformách vytláčajúce iné, na smrť unavené telá späť na roztápajúci sa asfalt nástupišťa sa stali telesnou ukážkou toho, že oddelenie mysliaceho subjektu od hmoty neobstojí. Romantizovaná predstava prírody ako nedotknutého, oddeleného a harmonického superorganizmu, odlišného od civilizovaného, kultúrneho a racionálneho, nedokáže vysvetliť situáciu, v ktorej počasie zosilnené ľudskými emisiami vedie štátne orgány k tomu, aby si navliekli taktické rukavice.

Namiesto chápania prostredia ako vonkajšieho objektu – oddeleného celku, estetizovaného a uchovávaného v rámci patriarchálnych vzťahov – ho potrebujeme chápať ako prepojenú sieť bez stredu, hraníc či hierarchií. V tomto duchu Zsuzsanna Dominika Ihar (University of Cambridge; Max Planck Institute for the History of Science) sleduje túlavého psa, veľrybotvarého cicavca a kamennú mohylu a načúva tomu, ako ich telá a materiálna podoba svedčia o vyťažení a militarizácii krajiny. Ako situovanú prax skúma počúvanie aj prostredníctvom ľadu Susan Schuppli (Centre for Research Architecture, Goldsmiths; Forensic Architecture). V jeho puklinách a prasklinách i v pomalom uvoľňovaní vzduchových bublín uväznených po tisícročia číta ľad v Indii, Kanade a na Svalbarde ako materiálneho svedka schopného odhaľovať klimatickú zmenu. A ako sa tieto zmeny lámu v skúsenosti tých, ktorí obývajú obrovské masy slanej vody? Raviv Ganchrow (Institute of Sonology; Center for Advanced Studies, Humboldt University) cestuje na juh Ohňovej zeme, aby prostredníctvom svojho technologického ucha počúval spolu s veľrybami a skúmal planetárne prepojenia, ktoré formujú ich hlasové prejavy.

Príroda už nemohla slúžiť ako nemé pozadie modernistického konštruktu a ja som už nemohol zostať nezúčastneným pozorovateľom. Od psa túlajúceho sa po ropou nasiaknutých poliach v okolí Baku cez obyvateľov dedín v severovýchodných Himalájach, ktorí počúvajú topiace sa ľadovce spôsobujúce nedostatok vody, až po zvukovú vlnu odrážajúcu sa od oceánskeho dna – to všetko ma neustále premieňa, kultúrne aj fyzicky. Yuri Tuma (Institute for Postnatural Studies) vníma tento stav – poslucháča pretváraného tým, čo rezonuje jeho telom – ako východisko na rozloženie romantizovanej zvukovej krajiny. Sleduje „prírodu“ ako kultúrny konštrukt a pýta sa, čo sa mení, keď sa vonkajší svet stretáva s našimi emóciami, spomienkami a snami.

Tohtoročné sympózium vás pozýva načúvať prírode, ktorú už nemožno oddeliť od ľudskej činnosti.

(Ján Solčáni)

 

---

PROGRAM:

Workshop
Yuri Tuma – The Way We Sound: An Exercise on Queer Listening
PIATOK 27.11.2026, 15:00–18:00 / tranzit.sk, Beskydská 3134/12

Prednášky
SOBOTA 28.11.2026, 10:00–15:30 / TU-BA, Štúrova 12/4

10:00 Otvorenie
s úvodom Jána Solčániho

10:00–10:15 Yuri Tuma – Postprírodné zvukové krajiny

Predstava romantizovanej prírody ako kulisy či neutrálneho rámca, v ktorom sa odohráva ľudská činnosť, už neplatí a musí ju nahradiť širšie a komplexnejšie uvažovanie. Počas tejto interaktívnej, zmyslovo orientovanej prednášky preskúmame „prírodu“ ako jeden z hlavných kultúrnych konštruktov modernity. Zameriame sa na súčasné perspektívy, ktoré sa venujú environmentálnym a ekologickým otázkam a podporujú medzidruhové vzťahy medzi ľuďmi a ďalšími živými bytosťami, hmotou a technológiami. Aby sme tieto hranice ešte viac rozostreli, osobitnú pozornosť budeme venovať zvukovým ekológiám. Od najmenších mikroorganizmov až po nedozerné rozlohy hmoty – zvukové a kultúrne vibrácie nášho mestského a prírodného prostredia nás neustále premieňajú, duševne aj fyzicky. Čo sa môže zmeniť, keď porozumieme ekologickým prepojeniam medzi vonkajším akustickým prostredím a frekvenciami našich emócií, spomienok a snov?

11:15–12:00 Susan Schuppli – Počúvanie ľadu

Prednáška sa zameriava na rozmanité spôsoby, akými spojenie akustiky a výskumu ľadu prináša nové poznatky o súčasných klimatických podmienkach. Vychádza predovšetkým zo spoločného terénneho výskumu Susan v Indii, Kanade a na Svalbarde.

12:00–13:00 Obedná prestávka

13:00–13:45 Raviv Ganchrow – Načúvanie moru

Ako sa mení sluch cicavcov pri prechode pod vodu? Ako sa v zvukoch veľrýb odrážajú planetárne premeny? Akú budúcnosť má načúvanie moru? Prednáška predstaví najnovšie poznatky z výskumu Whale Refractions, ktorý využíva špeciálne vyvinuté ultraširokopásmové hydrofóny a experimentálnu podvodnú posluchovú stanicu v Magalhãesovom prielive. Skúma, ako sa v čilskej subantarktickej oblasti prepletajú hlasové prejavy veľrýb, topografia podmorského dna a planetárne dedičstvo.

13:55–14:40 Zsuzsanna Dominika Ihar – Odpočúvajúci

Odpočúvajúci, ktorého si zvyčajne predstavujeme ako štátneho agenta, vydierača či firemného konkurenta, je problematickou postavou. Jeho počúvanie vnímame ako nepriateľské, podozrievavé, ba až zlomyseľné – úzko späté so špionážou a sledovaním v službách mocných. Prednáška si odpočúvajúceho nanovo predstavuje ako možného spolubojovníka a prepája praktiky načúvania a náhodného započutia s militantnejšími dejinami odporu a úniku.

Zameriava sa najmä na odpočúvanie v blízkosti miest ťažby a militarizácie – či už ide o odpočúvanie zo strany viac-než-ľudských bytostí, alebo technológií, ktoré sa usilujú zachytiť ich komunikáciu a život. Prostredníctvom túlavého psa, veľrybotvarého cicavca a kamennej mohyly sa z odpočúvajúceho stáva svedok, potvrdzovateľ a radikálny informátor, ktorý vykonáva zásadné zvukové protisledovanie celého radu násilných odvetví a praktík – od ťažby prírodných zdrojov až po budovanie vojenskej sily a opätovné zbrojenie. Publikum si vypočuje zvuky zachytené na ropných poliach pri Kaspickom mori, na strelniciach riadených striel Hebridského súostrovia, na odkrytých brehoch Dunaja a v moriach na ďalekom severe Škótska, kde prebiehajú vojenské cvičenia.

14:50–15:30 Panelová diskusia a otázky publika

Moderuje Ján Solčáni

15:30 Záver

---

 

Sympózium realizujeme vďaka podpore vydavateľstva Skupina, TU-BA – Centra architektúry a mestského plánovania a s finančnou podporou z verejných zdrojov z Nadácie mesta Bratislava.