Umelkyne a umelci hovoria o svojej tvorbe.

David Toop od roku 1970 rozvíja umeleckú prax na pomedzí zvuku, počúvania, hudby a rozmanitých materiálov. Zahŕňa hudobnú improvizáciu, písanie, elektronickú zvukovú tvorbu, terénne nahrávky, kurátorstvo, zvukové inštalácie a operu. Vyústila do siedmich oceňovaných kníh, medzi nimi Rap Attack (1984), Ocean of Sound (1995), Sinister Resonance (2010), Into the Maelstrom (2016), ako aj očakávaného titulu Flutter Echo, knihy pamätí vydanej v Japonsku v roku 2017 (máj 2019) a Inflamed Invisible: Writing On Art and Sound 1976-2018 (2020). V roku 1979 nakrátko figuroval v popovom projekte Davida Cunninghama The Flying Lizards, vydal trinásť albumov počínajúc nahrávkou New and Rediscovered Musical Instruments (1975) na labeli Obscure Briana Ena a Sound Body (2006) pod vydavateľstvom Samadhisound Davida Sylviana až po Entities Inertias Faint Beings (2016). V roku 2016 na labeli Sub Rosa vydal Lost Shadows, zbierku nahrávok amazonského šamanizmu a rituálov kmeňa Yanomami z roku 1978. V posledných rokoch má na konte množstvo spoluprác, medzi inými Rie Nakajima, John Butcher, Thurston Moore, Ryuichi Sakamoto. Kurátoroval niekoľko výstav zvukového umenia, vrátane Sonic Boom v londýnskej Hayward Gallery (2000). Jeho opera Star-shaped Biscuit (Sušienka v tvare hviezdy) bola uvedená na festivale Aldeburgh v rámci projektu Faster Than Sound v roku 2012. V súčasnosti je profesorom zvukovej kultúry a improvizácie na London College of Communication.

Marcin Pietruszewski, poľský skladateľ a výskumník žijúci v Edinburghu, zaoberajúci sa syntézou a kompozíciou zvuku s počítačmi, skúma vývoj v tradícii elektroakustickej hudby a súčasného zvukového umenia. Venuje sa koncertným performanciám, multimediálnym inštaláciam aj rozhlasovej produkcii, pričom skúma dynamiku medzi formalizmom syntetického zvuku a jeho materiálnou realizáciou. Pietruszewski spolupracoval s hudobníkmi a skladateľmi ako Marcus Schmickler, Tristan Clutterbuck, Jules Rawlinson a Lauren Sarah Hayes. Medzi nedávne projekty patrí spolupráca s Florianom Heckerom a grafickou spoločnosťou NORM z Zürichu, filozofom Chrisom Schambaughom, choreografkou a tanečnicou Agnes Cebere či s Laboria Cubonics Kolektív (autorky Xenofeministického manifestu).

Tri roky po vydaní albumu Black Angels Songs prichádza Miroslav Tóth spoločne s Dystopic Requiem Quartet s raritným albumom inšpirovaným nemiestami, čiže stavbami a objektami, ktoré boli buď nedostavané, opustené, alebo boli poznačené ťažbou a pritom to nemalo nakoniec zmysel. Na Nemiestach vychádza aj skladba venovaná obetiam na Ukrajine – Nénia, ktorá vznikla tri dni po vypuknutí vojny v priebehu vzniku albumu.
V prípade Nemiest sa nejednalo o zaužívané postupy vzniku hudby. Muzikanti opustili tradičné zázemie nahrávacieho štúdia a v roku 2022 spustili proces nahrávania na neobvyklých miestach v strednej Európe. Nahrávali v nedostavanej atómovej elektrárni Zwentendorf v Rakúsku, nákupnom centre Westfield – Chodov v Prahe, odstavenej štôlni Josef pri Chotilsku, chátrajúcom liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach alebo nedostavanej križovatke D1/D4 pri Ivanke pri Dunaji. Pre každé nemiesto vznikla špecifická skladba, ktorá bola ovplyvnená enormným hlukom diaľnice, obrovskej rezonancie priestoru nádrže na vodu v atómovom reaktore alebo vznikala na princípe mapovania pohybu hráčov po kilometrových banských chodbách. Album vyšiel 24. júna na NEXT Festival Records a na NEXTe zažijeme jeho live podobu.