Mario de Vega, občas vystupujúci pod pseudonymom anka, nie je len exotickým hosťom, ale aj originálnym zvukovým umelcom, ktorý otvorí festival odviazanou a aktuálnou podobou toho, čomu sa dnes hovorí live electronics. Čerstvý tridsiatnik vyštudoval lingvistiku a scénografiu, stavia si vlastné nástroje (videli ho preto napríklad návštevníci newyorského festivalu Bent, zasväteného technike tzv. cirquit bendingu – experimentálneho upravovania elektronických obvodov) a okrem objavovania nových zvukových možností v interakcii s analógovými aj digitálnymi technológiami a spolupráci so známymi improvizátormi (John Zorn, Shelley Hirsch, William Winant, Burkhard Stangl) sa veľmi úspešne venuje aj site-specific zvukovým a multimediálnym inštaláciám.

http://www.mariodevega.info

Medzinárodne poskladané kvarteto hudobníkov s rôznymi žánrovými koreňmi sa predstavilo v júli v rakúskom Nickelsdorfe a bol to zážitok z nečakanej hudobníckej synergie. Akustické improvizácie plné prekvapení, jemných plôch aj erupcií. Andy Moor je energickou gitarovou oporou kultových holandských punkrockerov The Ex, mladá libanonská saxofonistka Christine Sehnaoui si vytvorila vlastný hudobný jazyk využívajúci netradičné možnosti nástroja, podobne ako Magda Mayas, skúmajúca možnosti vnútra koncertného krídla. Austrálčan Tony Buck je motorom tria The Necks, lídrom projektu Peril, ktorý založil v s Otomom Yoshihidem a Katom Hidekim, a výrazným členom množstva ďalších zoskupení.

http://www.theex.nl
http://de.wikipedia.org/wiki/Tony_Buck
http://www.myspace.com/christinesehnaoui
http://www.myspace.com/antheacaddyandmagdamayas

Písal sa rok 1966, keď sa klavirista Alex von Schlippenbach s partiou podobne naladených virtuózov rozhodol založiť experimentálny freejazzový bigband, ktorý (čo možno ešte netušil) bude písať dejiny. Budova berlínskej filharmónie vtedy zažila čosi podobné, ako budete môcť zažiť po nedávnej reinkarnácii už zaniknutého súboru napriek už pokročilejšiemu veku väčšiny aktérov: neviazanú smršť preplietajúcich sa sól, muzikantské výmeny prebiehajúce na vysokých energetických hladinách, prúd akustického noisu. Postupom času sa v elitnom orchestri vystriedalo množstvo špičiek európskej jazzovej a impro scény, základ však zostáva aj po vyše 40 rokoch a 15 vydaných nahrávkach podobný: mohutný zvuk, komponované štruktúry miešajúce sa s improvizáciami, hraničné nasadenie, vzácna súhra – ako sa na legendu patrí.

http://www.efi.group.shef.ac.uk/mguo.html

Next Anniversary Performance.